Biodiverzita definuje súbor rôznych charakteristík živých organizmov každého pôvodu: najmä potraviny predstavujú genetické dedičstvo Zeme, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo aj chov dobytka. Toto dedičstvo je čoraz viac ohrozené a má nepredvídateľné následky pre celé ľudstvo, pre flóru a faunu. V súčasnosti sa pestované odrody redukujú na niekoľko desiatok krížencov vytvorených tak, aby vyhovovali požiadavkám intenzívneho poľnohospodárstva, pre ktoré má prvoradý význam kvantitatívny výsledok a pravidelnosť výroby. Namiesto pestovania širokej škály rastlín sa väčšina poľnohospodárov venuje monokultúre, ktorá je pre biodiverzitu potravín veľmi riziková, pretože ju výrazne obmedzuje. Musí sa namiesto toho zachovať a propagovať, napríklad vylepšením miestnych a typických produktov územia a ochranou životného prostredia; podpora šírenia ekologického poľnohospodárstva; v poľnohospodárstve aj v chove.

Trvalo udržateľný prístup zohľadňuje súčasne tri aspekty: životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť. Jedná sa o tri línie tak úzko prepojené, že sa o nich nedá uvažovať výlučne, pretože rovnováha výrobného systému je založená na ich vzťahu a priesečníku. Táto vízia je ešte dôležitejšia v poľnohospodárstve, kde je nenahraditeľným faktorom prírodný prvok – životné prostredie. Trvalé hospodárenie zamerané na ochranu a zachovanie biodiverzity je v skutočnosti jediné, ktoré zaručuje jej produkčný potenciál. To znamená udržiavať v priebehu času schopnosť tohto zdroja generovať hodnotu, na ktorej sú založené ekonomické aktivity a ktorá sa vo forme práce a zlepšovania životných podmienok odráža na susedných komunitách. Vytváranie udržateľných scenárov preto znamená, že pri projekcii zvážime najlepšiu rovnováhu medzi životným prostredím, hospodárstvom a spoločnosťou v rámci rozsiahlej vízie, od ktorej závisí kontinuita rozšírenej výhody.

Potenciál agropotravinárskeho odvetvia je čoraz zrejmejší a mnohé variácie, ktoré ponúka v celom výrobnom reťazci, sú postupne jasnejšie. Z toho sa odvíja potreba pracovných síl a pozoruhodná schopnosť vytvárať nové pracovné miesta a nové pracovné pozície. Je preto zásadné pozerať sa na tento sektor komplexne, berúc do úvahy plodnú hybridizáciu medzi tradičnými činnosťami, výrobou a znalosťami a inovatívnymi prístupmi, riešeniami a znalosťami. Ak sú cieľové skupiny zamerané na väčšiu odolnosť, sú schopné zmeniť obchodné modely a postaviť osobu späť do centra, ktoré je určené jednak ako spotrebiteľ, ktorému najlepšie zodpovedajú nové vznikajúce potreby, jednak ako farmár, ktorého si musí vážiť a byť odmeňovaný za iný prístup k výrobe a trhu za svoju prácu a investície. To všetko vedie k udržiavaniu a zvyšovaniu profesionality v zrelom sektore, ktorý sa dá znovu prečítať v kľúči a s perspektívou v súlade so zlepšeniami a výhodami, ktoré môžu inovácie priniesť.

Reformulovať obchodný model znamená vrátiť sa k úvahám o veľkých otázkach, na ktoré má odpovedať: aká je hodnota ponúkaná prostredníctvom produktu a/alebo služby, ako sa vytvára a uvádza na trh a aký je profil príjemcu. Príspevok inovácie môže pôsobiť rušivo, môže prispieť k zmene závažnosti problémov, zmene odpovedí, a tým k rôznym, niekedy radikálnym zmenám samotného návrhu výroby. Aj výber udržateľného modelu môže viesť k preskúmaniu konsolidovaných a zjavne nemenných výrobných prístupov a možností. Rovnováha medzi inovatívnymi obchodnými voľbami, manažérskymi prístupmi k trvalému vytváraniu hodnoty a technológiami slúžiacimi udržateľnosti predstavuje vyváženú kombináciu faktorov, ktoré môžu napomáhať dosiahnutie dôležitých výsledkov pre jediného ekonomického aktéra a pre celý systém poľnohospodárstva, potravinový reťazec.